Po zime v knižnici mám tvár zas mäkkú a nie napätú
Pracujem v mestskej knižnici, kde sa v zime kúri, až praská nábytok, a moja pleť to cíti ako prvá. Krém mi dala nevesta na meniny, vraj nech si konečne kúpim niečo poriadne a nie najlacnejší krém z drogérie.
Natieram ho večer po umytí, používam len trochu a rozotriem ho ku spánkom. Na dotyk je hustejší, ale vsiakne rýchlo. Ráno mám líca príjemne mäkké a pri obliekaní svetra už necítim, že ma tvár ťahá.
Odvtedy pijem viac vody, na stôl v knižnici som si dala zvlhčovač a v lete nezabúdam na klobúk. Tuba ešte nie je prázdna a už sa pýtam, či si objednám ďalšiu aj pre sestru.








